Charakteristika metodiky

1.

Deti sa najskôr učia hovoriť a až potom čítať. Proces čítania nie je samozrejmosťou. Je potrebné ho deti naučiť a preto nie všetky deti na svete vedia čítať. Čítanie je vývinová nadstavba nad hovorenou rečou.

2.

S čítaním sa dieťa vývinovo stretáva vo veku 6. rokov, kedy musí vyvinúť úsilie, aby sa naučilo čítať. Metodika vytvára priestor na hru s procesmi, ktoré sú nevyhnutné k tomu, aby sa deti naučili následne čítať, ako je napríklad sluchová analýza a syntéza hlások.

3.

Týmto sa zároveň vytvára u detí motivácia a záujem o čítanie ako také. Motivované deti sa ľahšie učia prijímať informácie, v ktorých v zapamätaní by boli pri použití klasických metód neúspešné v učení čítania alebo pomalšie.

4.

Základ čítania súvisí s odhalením vzťahu medzi písmenami a hláskami v slovách. I keď je to na prvý pohľad zraková úloha, v skutočnosti sa jedná o „ozvučenie“ čítaných slov. Len slová, ktoré dieťa „ozvučí“ majú význam. Napríklad P-E-S ešte nie je prečítané slovo, ktoré niečo znamená, a preto naša metodika má dve časti – prvú venovanú hre s hláskami a druhú – hre už aj s písmenami.

5.

Čítanie sa považuje za jazykovú úlohu. Spracovanie čítaného slova prebieha v jazykových jednotkách a len tak je možné porozumieť čítanému. Metodika je preto vhodná pre všetky deti s jazykovými deficitmi vo vývine reči, ktoré bývajú často skryté. To znamená, že dieťa nemusí mať prítomnú poruchu výslovnosti reči – dysláliu. Aj napriek tomu môže mať vo svojom vývine reči skrytý jazykový deficit, ktorý sa často ukáže až v prvom ročníku základnej školy, kedy začína mať dieťa reálne problémy s čítaním a následne s písaním. Absolvovaním tejto metodiky chceme tomuto predchádzať a znižovať možný následok v škole.

6.

V tejto metóde, tak ako sme už vyššie uviedli, sa postupuje od hovoreného slova k čítanému. Deti sa najprv naučia chápať hláskovú štruktúru hovorených slov, až potom sa učia, ako sa dajú tieto hlásky označiť písmenami. Napríklad až dieťa pochopí, že slovo pes má tri hlásky p-e-s , sa dieťa môže učiť označeniu daného slova pomocou písmen P-E-S.

7.

K vysvetleniu hláskovej štruktúry pre malé deti používame v metodike nielen sluchovú a zrakovú oporu, ale i hmatovú a to prostredníctvom manipulácie s farebnými žetónmi a bábkami. Tie napomáhajú k učeniu a najmä k počutiu hlások v jednotlivých slovách.

8.

Celá metodika je spracovaná príťažlivou formou príbehu, kde deti spoznávajú Krajinu slov a hlások, zoznamujú sa s jej obyvateľmi – napríklad Majster slabika delí slová na slabiky, Hlasulienky pomáhajú chytiť prvé hlásky v slovách atď.

9.

Hlavný rozdiel metódy Eľkonina spočíva v tom, že deti sa neučia pokusom a omylom, ani mechanicky – naspamäť. Naopak učia sa systematicky prostredníctvom hry a spolupráce v malej skupine detí chápať princípy a pravidlá ako sa z hlások tvoria slová, a ako sa dajú hovorené slová zapísať písmenami. Keď si osvoja tieto všeobecné pravidlá, potom dokážu prečítať každé slovo. Premosťujeme vývin hovorenej reči – čítania s písaním a posilňujeme porozumenie slov. Metóda takto rozvíja myslenie a poznávacie schopnosti detí.